¡Hola amigos!
V tomto blogu by som vám rád v krátkosti predstavil jeden z mojich životných príbehov, ktorý som dokázal uskutočniť vďaka našej TULke.
V zimnom semestri druhého ročníka som v rámci projektu Erasmus vycestoval na študijný pobyt do jedného z najkrajších miest (južného) Španielska, Granady. Mesto som poznal iba z hodín histórie ako poslednú oblasť, ktorú si spod kontroly Arabov získali Španieli pri znovudobýjaní vlastného územia v roku 1492. Možno sa pýtate, prečo vám tu vykladám o dejinách, keď to s vaším rozhodovaním sa, kam vyraziť, vôbec nesúvisí. Pravdou však je, že od tohto historického faktu sa odvíjala celé to moje akési rozhodovanie sa o tom, ktorá destinácia bude tou finálnou.
Prečo? Granada je totiž mesto, v ktorom spoznáte skutočnú, prízvukujem slovíčko skutočnú, kultúru Španielska a Andalúzie. Je to vesmír, v ktorom človek nájde pravé dedičstvo španielskeho vidieku, folklóru, histórie, tradícií, no zároveň tiež v nádhernej zmesi s kultúrou arabskou, ktorá sa prezentuje predovšetkým v architektúre, a ktorá sa na území Pyrenejského polostrova vyvíjala vyše 7 storočí. Najvýznamnejším klenotom Granady je práve stredoveký palác či pevnosť arabského štýlu – Alhambra, ktorý sa týči na kopci v strede mesta. Dostať sa na toto miesto vie byť nesmierne náročná záležitosť, nakoľko sú lístky vybookované už pár mesiacov dopredu, no vďaka Erasmu a viacerým agentúram, ktoré v Granade vypomáhajú zahraničným študentom, navštívite Alhambru dokonca aj v prvom týždni pobytu. Je to naozaj zážitok na celý život. Zároveň je na ňu v meste nesmierne množstvo krásnych výhľadov plných mladých ľudí a radostná atmosféra je tiež obohatená živou hudbou v sprievode gitár a španielskeho flamenca.
Všeobecne je Granada označovaná ako študentské mesto, čoho som bol sám aj dôkazom. Navštevoval som fakultu filológie a hispanistiky, na ktorej som študoval odborné predmety v anglickom a španielskom jazyku. V ponuke však bolo mnoho ďalších predmetov v rozličných jazykoch a človek dostal šancu sa realizovať aj mimo vyučovania, keďže škola ponúkala nespočetne veľa kurzov, seminárov či akýchsi krúžkov – športových, umeleckých, jazykových a podobne. Škola ma tiež prekvapila jasným podaním informácií, organizáciou a usmernením na začiatku semestra, ktoré som ako „stratený“ zahraničný študent veľmi ocenil a uľačilo mi to adaptovanie sa na nový systém. Fakulta tiež poskytovala pomoc v hľadaní ubytovania, no tomuto sa skôr venovali neziskovky a študentské agentúry ako ESN, cez ktoré tiež bolo možné vydať sa na potulky Andalúziou. Na každý mesiac bolo v ponuke zopár výletov v okolí Granady, na ktoré sa študent mohol za malý poplatok prihlásiť a jediné čo ostávalo, bolo sledovať inštrukcie agentúry, ktorá v podstate všetko vybavila za nás. Ja som tak napríklad navštívil Cordobu, Sevillu, Madrid a raz sme tiež strávili celý deň na pláži s rôznymi aktivitami.
V poslednom bode tohto blogu by som sa rád venoval životu v Granade. V porovnaní s veľkomestami a lukratívnymi oblasťami Španielska vie Granada prekvapiť veľmi prijateľným podmienkami na život. Je veľmi jednoduché si tam nájsť lacné ubytovanie aj v centre mesta, prípadne aj blízko fakulty, ako to bolo v mojom prípade. Potraviny, obchody s ovocím a zeleninou, oblečením, mäsiarne a ďalšie sú na každom kroku, avšak pozor, žiadne konzumné značky či korporáty, tradičné lokálne podniky, čo celej ľudovej atmosfére dodalo o to väčšie čaro. Spomínam tiež na ulice s typickými andalúzskymi barmi, kde za pár drobných dostanete výdatné raňajky s kávou. Hlavnou časťou dňa je však večer, kedy sa mesto zaplní húfmi ľudí, ktorí po sieste vyšli napiť sa vínka. Tu prichádza do hry slovo ‚tapas‘. Pre tých, čo nepoznajú jeho definíciu, ide o malú pochúťku rôznej podoby, ktorú dostanete k vínku, drinku či pivku ako niečo extra pod zub. Môže to byť napríklad malá plnená tortila, obložený chlebík, olivy, hamburger, hranolky a tak podobne. Je to vskutku skvelá kulinárska tradícia, dovolím si povedať, že až kultúra, ktorá prevláda prevažne na juhu Španielska.
Ako každé mesto, aj Granada mala svoje malé chybičky. Avšak kto raz zažije malebnú tradičnú čistú andalúzsku kultúru, tomu to ostane navždy zaryté v srdiečku a nebude sa mu chcieť naspäť. Neboj sa vycestovať, kamarát. Cesta od výberu destinácie až po samotný odlet je síce plná prekážok, ale viem, že zato stojí. Vyskúšaj a sám uvidíš, že o chvíľku to budeš práve ty, kto napíše takýto článok a pospomína na nezabudnuteľné chvíle prežité „študovaním“ v zahraničí.
A ešte teda klasicky na koniec: ak ťa blog zaujal a máš záujem vycestovať, či už to bude Granada alebo nie, neváhaj ma kontaktovať.
